Advent je časom duchovnej prípravy na Vianoce, kedy oslavujeme príchod Božieho Syna na svet. Štvortýždňové obdobie adventu je pre nás veriacich najmä časom duchovnej prípravy a pokánia pred slávením Vianoc, radostnej spomienky na Narodenie Pána. Je dobré pochopiť a uvedomiť si, že celý náš život je tiež adventom, bdelým očakávaním nášho stretnutia sa s Ježišom vo večnosti.
Na zamyslenie...
Na adventnom venci horeli štyri sviece. Bolo ticho, počuť bolo iba šepot sviec:
Prvá sviečka vzdychla a povedala: „Volám sa POKOJ. Chcela by som prebývať medzi ľuďmi, im však na mne nezáleží, nehľadajú ma, nechcú.“ Jej svetlo slablo, až napokon zhaslo. Druhá smutne vyznala: „Ja sa volám VIERA. Túžim svietiť ľuďom na cestu životom, oni mnou však pohŕdajú, lebo som vraj zbytočná a nemoderná.“ Aj jej žiarivý plamienok zoslabol a zhasol.
Chvejúcim sa hlasom pridala sa tretia svieca: „Ja sa volám LÁSKA. Túžim bývať v ľudskom srdci, ale ľudia si ma nevšímajú, nechcú ma. Vravia, že vzťahy bez záväzkov sú lepšie, že si treba užívať.“ Jej svetlo sa zachvelo a tiež zhaslo. Vtom vošlo do izby dieťa. Zbadalo zhasnuté sviece a rozplakalo sa: „Prečo nesvietite? Kto vás zhasol?“
Vtom sa dostala k slovu i štvrtá sviečka a povedala: „Volám sa NÁDEJ. Neboj sa, kým ja svietim, nič nie je stratené, s mojou pomocou sa opäť rozhoria zhasnuté sviece!“ Len v Bohu sa utíši moja duša; lebo od neho pochádza moja nádej. (Ž 62, 6)
A dieťa zapálilo od tejto sviečky zápalku a rozsvietilo znovu ostatné sviečky.